Uzavretie kaprovej sezóny.

 

Keď som sa rozhodoval, kedy a kde ukončím kaprovú sezónu 2017 nemusel som dlho rozmýšľať. Výber padol na moju obľúbenú lokalitu. Mal som na pláne vyskúšať dve dôležité veci. Jedna z nich bola skúška pripravovanej pasty Atlantic Fish a druhá vec, vyskúšanie novej montáže, nad ktorou som  dávno rozmýšľal, ale nikdy nebol čas sa tomu venovať. Pasty používam celoročne a obľúbil som si ich viac ako dipy. Je to kvôli výdrži na nástrahe aj po nahodení, ale hlavne pre zvýšenie atraktivity nástrahy. Na rok 2018 sme sa rozhodli pripraviť novú pastu Atlantic Fish, lebo sme zistili, že takáto vynikajúca gulička si zaslúži aj pastu, okrem iného.



No poďme sa pozrieť na priebeh výpravy. Samozrejme, ako starý rybársky fanatik, sa ku mne pripojil aj Rišo. Mne sa podarilo dostať k vode skôr, tak som si všetko popripravoval. Vytiahol som staršie udice, na ktoré som  zanevrel, a samozrejme k tomu aj navijaky. Jednoducho, niekedy poslúžia aj veci, na ktoré sa už zabúda. Ako som  spomenul, na jednu montáž išla chytačka Atlantic Fish plus pripravovaná pasta. Na paste ma zaujímala hlavne rozpustnosť v studenej vode a výdrž na návnade. Na druhú udicu som dal peletu obalenú v paste Acid Plum. Do príchodu Riša som nemal ani ťuk, zato sa celkom pekne rozfúkalo. Tak som sedel v bivaku a rozprával som sa s Brunom čo vylepšiť. Bruno je môj pes, ktorý mi robí spoločníka na výpravách. Je to jeden uslintaný baset, no dobrý poslucháč. Po príchode Riša sme si dali kávu pomohol som mu postaviť bivak, nakoľko vietor  fúkal celkom slušne. Ponahadzoval udice a čakali sme v teplom bivaku na prvý záber. Áno, dobre čítate, v teplom bivaku, keďže si na neskoré výpravy  beriem aj ohrievač, na ktorý si spomeniete, keď Vám idú odmrznúť prsty a vy si ich môžete troška zohriať. V podvečer prichádza prvý záber, samozrejme Rišovi. Tento rok mu praje a zdoláva krásneho kapra. Odhad cca 9-10kg. Nevážili  nemerali sme ani jednu rybu. 

  

Moja otázka na neho: „Načo ti zabral?“ On na mňa s úškrnom, „Speeder Cesnak/Frankfurt.“ V hlave mi zasvietila žiarovka, a do pekla veď ja som úplne zabudol na Speeder, malé boilies, ktoré  ako stvorené na zimné rybačky. Už aj si pýtam od neho pár, ktoré som pridal aj do PVA k háčiku. Nahadzujem a nakoľko  vietor troška utícha, užívame si aj okolité krásne prostredie a hlavne ticho. Priznajte si, načo vlastne chodíte k vode, nie kvôli tichu? Samozrejme, česť výnimkám, niektorí si aj zachytať a zobrať za každú cenu rybu.

Pozaliezali sme do spacákov a vydali sa do ríše snov. V tom ma zobúdza signalizátor a po zdolaní dlhého krásavca kričím na Riša, „Vstávaj, ideme sa fotiť, stojí to za fotku.“ Veľmi sa mu nechcelo z teplého spacáka, no čo iné mu zostávalo, veď prišiel na ryby a nie spať. Urobili sme pár fotiek, v duchu si hovorím, dúfam, že aspoň jedna bude dobrá, veď aj Rišo sa len učí fotiť v noci. No dáva v tom míľové kroky a napreduje. Kapra sme pustili, prehodili pár slov a šup ho do spacáka. 



Bruno sa len mĺkvo prizeral, že čo to v noci stvárame. Ktovie čo si tie zvieratá myslia o nás! Hovorím mu, ľahni a spi. Samozrejme, ako správny lovecký durič, ma nepočúva a sleduje okolie. Nevadí. Ja som znova zaspal, keď v tom ma prebúdza nad ránom ďalší záber! Ako inak, Speeder Cesnak/Frankfurt. Po asi 20 min zdolávačke sa na nás prišiel pozrieť krásny lysec, môj odhad nad 10kg. 

  

Pár fotiek, ktoré sme spravili a úsmev na tvári po úspešnom love, ktorý nás sprevádzal pri rannej káve. No ako každá rybačka aj táto je na konci, tak sme pobalili veci, čo ja tak neznášam, a šup ho domov za rodinou.

Chcem sa poďakovať parťákovi Rišovi a dúfam, že je pred nami ešte kopa takýchto spoločných mini výprav.

S pozdravom Marek Team GARANTBAITS.