Po náročnom období som sa rozhodol pre oddych. Na začiatku boli plány, že beriem deti a vybehneme sa okúpať a zrelaxovať . Nakoniec žiadny hotel, ale naša miestna voda, bivak, obe deti a chuť vytiahnúť aspoň pár  kapríkov počas 3 dní. Sám  som bol zvedavý, ako to deti zvládnu, teda hlavne aj ja. Príjazd a rozkladanie vecí mi dali zabrať viac času než som plánoval, ale zvládli sme to bez ujmi a po pár hodinách som pripravený na prvý náhod udíc. Deti medzitým mali preskúmané okolie, aspoň 2 krát boli prezlečené do suchých vecí a ja som v prvý deň vedel, že som tých veci zobral málo. Tomáško ako člen rybárskeho cechu si nahadzoval, chystal, prehadzoval. Mladší mu pomáhal zbavovať sa všetkých podľa neho nepotrebných veci buď do vody alebo ohňa. Keď skončilo 3 kilové vedro patentky vo vode lebo on MUSÍ kŕmiť, bolo na mieste poodkadať “NEPOTREBNÉ” veci do auta a nechať iba nevyhnutné potreby. Prvý večer sa nám podarilo zdolať jedného maličkého obyvateľa, ale dúfali sme že sa to zmení. Na druhý deň sa ryba  rozbehla a Tomáško vytiahol pár pekných kúskov. Každú jednu rybku si sám zdolal a s Lukim ich púšťali späť. Nádherný pohľad na nich bol. Veľmi som sa tešil a to som ešte nevedel čo si na nás jazierko pripravilo. V ten večer začalo pršať a neprestalo až do konca nášho pobytu, čo teda chalanom nevadilo, ba naopak, v daždi bežali po zvuku signalizátora k udiciam. Na ďalšie ráno došli suché a čisté veci. Večer na chvíľu prestalo pršať a mne sa podaril jeden starší obyvateľ  jazierka, krásny šupináč. Pri zdolávaní tohto kapríka sa môj telefón rozhodol, že zisti či je vodotesný a následne som musel robiť fotky iba prednou kamerou. Po mojom kapríkovi a asi po 10 minútach prišiel na Tomáškovú udicu nesmelí pípanec a pomalá jazda. Už keď zdvihol udicu a videl som, že ryba si ide svoje a pomalým tempom sa presúva smer rákosie, tušil som, že je väčšia. Po necelej  1/2 hodine zdolávania /nenechal si pomôcť/ som podobral rybu akú som na tomto jazere nikdy nezdolal za tých 12 rokov čo sem chodím. Majestátne šupinaté telo nádherne sfarbené do tmava. Obrovská radosť lovca, obrovská radosť otca. Váhu neviem, ani nebola dôležitá v tom momente. Mne sa hneď podaril menší kaprík, tak sme vedeli porovnať rozdiel vo veľkosti. Krásny záver dňa aj celého pobytu. Ryba išla späť tak ako všetky ostatné. Za celý čas sme vytiahli odhadom 20 kapríkov, ale najdôležitejšie bolo pre mňa strávený čas s mojimi synátormi na rybách, v bivaku, opekanie na ohni. Úžasný relax ako v aquaparku kam sme mali namierené. Všetkým prajem pokoj pri vode a veľa krásnych spomienok.

Za team Garantbaits Peter, Tomáško a Luki.